Živiny

Cukrová repa patrí medzi plodiny, ktoré si vyžadujú predovšetkým dostatočné zásobenie draslíkom, sodíkom a na druhom mieste dusíkom a fosforom. Taktiež nesmieme zabudnúť na dôležité postavenia mikroprvkov, hlavne bóru , mangánu a medi. Najdôležitejšiu úlohu v hnojení cukrovej repy zohráva draslík a dusík. Pri plánovaní hnojenia k cukrovej repe musíme vychádzať z biológie rastu koreňového systému a jeho schopnosti prijímať živiny. Buľva cukrovej repy má podstatnú časť koreňa, ktorý so podieľa na príme živín v hĺbke 15cm a hlbšie, preto dokáže dobre prijímať živiny z hlbších horizontov. A preto aby sa K,P hnojivá efektívne využili musia byť aplikované na jeseň alebo k predplodine, nie na jar ako sa to často v praxi robí. Paušálna aplikácia priemyselných hnojív  bez nižšie spomínaných analýz je z dôvodu viacerých faktorov ovplyvňujúcich živiny v pôde/pH, vlhkosť, teplota, aktivita mikroorganizmov.../považovaná za nepresnú a môže ovplyvňovať technologickú kvalitu repy.

Dusík

Cukrová repa je veľmi citlivá na prehnojenie dusíkom, ktoré  zapríčiňuje zníženie cukornatosti a niekedy aj zníženie výnosu. Cukrová repa prijíma dusík väčšinou v nitrátovej forme. Nitráty sú rýchlo transportované do listovej plochy.  Pri aplikácii maštaľného hnoja by sa mala dodržiavať zásada aplikácie k predplodine cukrovej repy, ktorá je vo väčšine prípadov obilnina. Uvedené pravidlo eliminuje negatívne pôsobenie uvoľneného dusíka v prvom roku.
Ak aplikujeme dusík vo forme priemyselných hnojív už na jeseň:
- aplikovať dusík na slamu / zo zapracovaním do pôdy/ ak ostáva slama na poli v dávke do 50-60 kg N/ha vo forme hnojív, ktoré sa menej preplavujú DAM 390, močovina, síran amónny
- aplikovať dusík v neskoršom jesennom/ koniec septembra až október/ období vo forme močoviny, síranu amónneho v dávke do 60 kg N/ha
Neodporúča sa aplikovať dusík na jeseň na pôdy:
- s vyššou hladinou podzemnej vody
- na stredné pôdy s väčším zastúpením frakcie piesku/ riziko preplavenia/
Pri hnojení dusíkom na jar musíme vždy vychádzať z hodnôt Nmin / obsah minerálneho dusíka v pôdnom profile na jar/ do hĺbky 0,6 m/. Pričom pri stanovení celkovej jarnej dávky dusíka musíme vychádzať s kalkulácií dusíka. Dávka dusíka ,by sa mala zapraviť jednorázovo pred sejbou s odstupom podľa druhu hnojiva a následná dávka ak je potrebná má byť aplikovaná najneskôr do štádia 4.listov. Ak je ešte potrebné dobilancovať potrebu dusíka , tak zvyšný dusík by sa mal dodať foliárne cez močovinu od štádia 8-10 l spolu s ďalšími živinami.

Fosfor

Fosfor má mimoriadny význam pri energetických procesoch a pri tvorbe medziproduktov sacharidovej látkovej premeny. Preto hnojenie fosforom, najmä v súčinnosti s dusíkom, podieľa sa na zvyšovaní úrod buliev a ich kvality.

Zaistenie dostatočnej výživy fosforom je dôležité už v prvých fázach rastu. Je to prvok, ktorý umožňuje transformáciu slnečnej energie na chemickú. Príjem dusíka sa koncentruje do obdobia intenzívneho rastu repy (jún, júl), ale pri fosfore pokračuje približne v rovnakej miere i v auguste a nie je zanedbateľný ani v septembri. Práve v tomto období má byť uhradená vzrastajúca potreba energie na tvorbu a transport sacharózy do buliev proti koncentračnému gradientu.

Fosforečné hnojivá aplikujeme v dvoch termínoch : na jeseň a na jar pred sejbou. Účinnosť fosforečných hnojív aplikovaných v oboch termínoch je približne rovnaká. Hnojenie týmito hnojivami najmä v súčinnosti s hnojením dusíkom sa podieľa na zvyšovaní úrod buliev a predovšetkým prispieva k ich stabilite

Dávka sa určí na základe obsahu fosforu v pôde bilančnou metódou na plánovanú úrodu. Priemerné dávky fosforu sa pohybujú v rozmedzí 40 – 50 kg.ha-1.

 

Draslík

Cukrová repa odoberá zo všetkých živín najviac draslíka a tento preberá  na seba v rastline významné funkcie pri tvorbe, transporte a ukladaní asimilátov (aktivizuje premenu látok : fotosyntézu, tvorbu cukrov, bielkovín a pod.). Draslík je jeden z rozhodujúcich faktorov pri tvorbe kvalitnej úrody cukrovej repy, pričom netreba zabúdať na fakt, že pri nižšom obsahu draslíka v pôde je pokles obsahu cukru výraznejší, ako pri dostatočnej zásoba tejto živiny. So stúpajúcimi dávkami draselných hnojív sa zvyšuje aj obsah cukru v koreňoch repy, pričom tento efekt sa zosilňuje, ak celá dávka draslíka potrebná pre osevný postup je aplikovaný práve pod cukrovú repu.

Draslík sa v pôde nachádza v rôznych väzbách ako nevýmenný a výmenný a len malá časť z celkového obsahu sa nachádza vo forme vodorozpustného draslíka v pôdnom roztoku, z ktorého je rastlinami prijímaný. Preto sa pri odporúčaní hnojenia cukrovej repy draslíkom musí brať  ohľad na druh pôdy. Stredne ťažké pôdy selektívne viažu draslík a obyčajne vykazujú jeho vysoké zásoby, ale práve vplyvom selektívnej sorpcie môže dôjsť k jeho nedostatočnému príjmu. Jeho vysoká koncentrácia pôsobí na repu toxicky nielen v dôsledku antagonistických vzťahov k vápniku a horčíku, čím potláča ich príjem. Základné hnojenie draslíkom k cukrovej repe sa robí v jeseni.

K hnojeniu sa používa draselná soľ. V priemyselných hnojivách uhrádzame draslík v chloridovej forme, nakoľko cukrová repa je náročná aj na chlór, a v týchto formách sa nachádza aj sodík, ktorého potreba môže byť uhradená touto formou hnojiva.

Bór

Bór má v cukrovej repe okolo 15 funkcií, jednou z hlavných funkcií je podieľanie sa na výkone metabolizmu cukru, pri transporte asimilátov, bunkovom delení a pri suchých rokoch je to prvok potrebný pre lepšie využitie zásob vody. Je nápomocný pri traslokácii sacharidov ,tak isto podporuje príjem fosforu a pomáha lepšie využiť rastline vápnik. Pre cukrovú repu je bór nenahraditeľným mikroprvkom a pri jeho nedostatku reaguje veľmi citlivo.v pôdach s nedostatkom sa odporúča hnojiť už na jeseň, ale treba byť opatrný , lebo prehnojenie môže byť pre rastliny toxické. K akútnemu nedostatku môže prísť počas vegetácie v suchých obdobiach(zablokovanie príjmu bóru, vysoké pH pôdy). Nedostatok znižuje výnos koreňa a aj znižuje cukornatosť.

Horčík

Horčík je základným prvkom pre fotosyntézu rastliny a tvorbu chlorofylu. (prejavuje sa blednutím starších listov a zožltnutím medzilistovej žilnatiny. Tak isto je prakticky jedinou živinou, ktorá ani pri nadmernej aplikácii nevykazuje známky fytotoxicity, príp. znižuje výnos koreňa,alebo kvalitu repy, práve naopak vždy pôsobí na oba parametre pozitívne. Deficit horčíka sa zvyčajne nachádza na ľahkých piesočnatých pôdach s dostatkom vápnika. Pri nedostatku je možná aplikácia listových hnojív.

Vápnik – optimálna hodnota pH 6,5 – 7,2. Získať informácie o hodnotách pH pomocou rozboru pôdy a aplikovať vápence, dolomity, saturačný kal  - „KALKON“ ešte pred organickým hnojením na jeseň, alebo k predplodine.
MANGÁN - aktivuje enzýmy uhľohydrátového metabolizmu, je nápomocný pri fosforylačných reakciách a podporuje tak syntézu cukrov.
ŽELEZO - podporuje tvorbu chlorofylu