Psota repová( Scrobipalpa ocellatella)

Anglický názov: beet moth

Výskyt: Za teplých a slnečných dní počas jari a počas tropických letných nocí,  môže dôjsť k premnoženiu škodcu, naopak za chladného a daždivého počasia populácia škodcu klesá. Vyskytuje sa aj na láskavcoch, lobodách a aj vďaka týmto rastlinám sa stále udržiava v agroekosystéme. Motýle lietajú na jar pomerne dlho, od konca marca do konca apríla. Psota repová má dve až tri generácie. Dlhé obdobie letu zapríčiňuje asynchrónny vývoj škodcu, čo sa ešte viac zvýrazní v nasledujúcich generáciách. V prírode sa preto počas celej vegetácie nachádzajú všetky vývojové štádiá. Maximálny nálet motýľov prvej generácie je obyčajne v čase, keď sú mladé rastliny repy vo fáze prvého páru pravých listov.

Škody: Repa je poškodzovaná takmer počas celej vegetácie. Larvy psoty repovej sa dajú jednoznačne určiť až v 3-4 instare.  Larvy škodia v strede listovej ružice svojím vyhryzovaním ciest, deformáciou listou a spriadaním pavučiniek. Typickým prejavom je trus na poškodeným miestach. Na zničenie rastliny stačia 3-4 larvy, pri premnožení ich môže byť na jednej rastline do 40 lariev.

Imága: Rozpätie krídiel je 10 – 14 mm. Prvý pár krídiel samčeka je červeno-sivý a u samičky žlto-hnedý. Zadné krídelka má samček sivo-ružové až žlto-hnedé a samička sivo-hnedé. Tykadlá sú červeno sivej farby dlhé 4,4 mm.